História školy

Prvá zmienka o vzniku školy v našej obci je z roku 1791, kde sa konštatuje, že vybudovaním chrámu a fary bola zriadená aj škola. Školstvo v obci po dobu jedného a pol storočia nedokázalo vytvoriť podmienky pre riadne vzdelávanie a výchovu mladých ľudí.  

Čiastočné perspektívy školstva sa začali rysovať až po rokoch 1848 - 1849, keď narastalo revolučné hnutie ľudových más, ale ani vtedy sme sa v našej obci nedočkali vyššej národnej školy, o škole meštianskej ani nehovoriac.

Nové svetlo vniesol až školský rok 1946 - 47, keď vo Vyšnej Radvani (dnes Radvaň nad Laborcom) Povereníctvo školstva a osvety - Referát ukrajinských škôl v Bratislave pod číslom 5655/46 – R/2 zo dňa 31. augusta 1946 povolilo zriadiť ŠTÁTNU RUSKÚ MEŠTIANSKU ŠKOLU s vyučovacím jazykom ruským s účinnosťou od 1. septembra 1946. K obvodu tejto školy boli zaradené obce:

-         Vyšná Radvaň

-          Nižná Radvaň

-          Brestov

-          Zbudská Belá  

-         Volica  

-         Čabiny

-        Valentovce.  

Riaditeľom školy bol menovaný MICHAL SOPIRA - odborný učiteľ na Štátnej ruskej meštianskej škole v Prešove, ktorý do prvej triedy zapísal 63 žiakov. Na žiadosť rodičov školský referát povolil druhú triedu, do ktorej boli preradení žiaci z medzilaboreckej ruskej meštianky v počte 30 a 4 žiaci z Ruského gymnázia v Humennom.

Postupne na školu prichádzali ďalší učitelia. Medzi prvými okrem už spomínaného riaditeľa to boli Helena Nebesná, Michal Rohaľ, Vasiľ Zachariáš, Oľga Hučková, Anna Bariová, Ján Kočan, Margaréta Lipčáková, Ivan Mihalič, Štefan Kačmár, Štefan Vico, Ján Frický, Helena Bajcurová a mnohí ďalší, v celkovom počte viac ako 100.  

Riaditeľovi školy, Michalovi SOPIROVI, sa podarilo do Radvane nad Laborcom dostať učiteľov, ktorí boli po každej stránke na úrovni. Títo učitelia zakladali ochotnícke divadelné súbory, recitačné krúžky, hudobné, spevácke a tanečné detské kolektívy, ktoré neskôr boli kvalitnou základňou pre prácu so súbormi dospelých a tých v obci bolo viac ako dosť.

Vo veľmi úspešnej činnosti, nielen v samotnej obci a okolí, sa prejavil hudobno-spevácky súbor, vtedy ešte mladej meštianskej školy, ktorý v školskom roku 1948-49 zaznamenal historický neprekonateľný úspech. Mladí recitátori, muzikanti, speváci a tanečníci ako víťazi okresných a krajských kôl sa dostali na ústrednú súťažnú prehliadku do Bratislavy, kde v silnej konkurencii Radvaň nad Laborcom obsadila 3. miesto.

Učitelia Štefan Kačmár (spev), Ján Frický (hudba, tanec) a Ján Kočan (umelecké slovo) pod vedením riaditeľa školy Michala SOPIRU dokázali silu kolektívu, ktorý vždy vedel pripraviť svojich žiakov tak, že ešte aj dnes sa o tom rozpráva, čím radvanská škola žila a ako bola úspešná, pravda, nielen po stránke umeleckej tvorivosti.

Boli položené dobré základy pre mimoškolskú činnosť aj vo verejnoprospešných prácach, ochrany prírody a zveľaďovania okolia školy. Najlepšie o tom svedčí množstvo zelene, stromov a estetická starostlivosť o vnútorné priestory školy. Toto všetko už je tradíciou pre ďalších nových žiakov, ktorí pod vedením svojich učiteľov robia dobré meno škole plných 60 rokov, čo škola plní k spokojnosti rodičov, žiakov, zriaďovateľovi i vyšším školským orgánom. Radvanská škola je dobrou školou.

Počiatočné úspechy školy sú o to potešujúce, že aj napriek až neopísateľným ťažkostiam v povojnových rokoch, riaditeľ školy vedel spolupracovať s rodičmi, učiteľmi, ale aj miestnymi funkcionármi, ktorí nie vždy škole priali.  

Na svoje školské roky v tom najlepšom spomínajú jej bývalí žiaci, ktorí oceňujú, že vo vzdelaní dostali pevné základy. Sú to lekári, vysokoškolskí učitelia, profesionálni umelci (operní speváci, tanečníci, filmoví herci, režiséri, pracovníci múzeí, resp. ich zakladatelia, zbormajstri), právnici, vysokí vojenskí hodnostári, ale aj vysokokvalifikovaní majstri v stavebníctve, strojárstve, poľnohospodárstve či lesnom hospodárstve.  

Škola na vyhovujúce priestory čakala až do roku 1956, keď opäť z iniciatívyMichala SOPIRU sa začalo s výstavbou novej budovy školy, do ktorej žiaci s učiteľmi a ďalšími pracovníkmi školy sa nasťahovali 4. mája 1958. V auguste toho istého roku Michal SOPIRA odovzdal túto novú školu (ešte stále aj dnes najmodernejšiu na hornom Zemplíne) Michalovi Kantuľakovi, bývalému školskému inšpektorovi. Sám, z rodinných dôvodov, s manželkou a dvomi deťmi sa odsťahoval do Michaloviec, kde v práci pedagóga pokračoval ako zástupca riaditeľa školy.

Pod vedením pána Michala SOPIRU vyrástli v Radvani nad Laborcom nielen dobrí učitelia, ale mnohí z nich po odchode z našej školy boli poverení zodpovednými funkciami ako napr. vedúci odborov školstva a kultúry, okresní i ústrední školskí inšpektori (Michal Kantuľak, Štefan Vico, Ján Kočan, Ivan Moroz), riaditelia škôl (Bartolomej Martočko, Anna Popovičová, Michal Popovič), ale aj na ďalších pracovných pozíciách, ktoré pre spoločnosť boli prínosom.

Michal SOPIRA, aj po odchode z Radvane nad Laborcom, sa do posledných dní svojho života neprestal zaujímať o túto obec a obvod, o kolegov, žiakov, ktorí mali tiež radosť, keď prišiel do obce. O jeho vrelom vzťahu k radvanskej škole svedčí aj list zo dňa 2. augusta 2000, ktorý napísal pri príležitosti osláv 620. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Bol by sa osláv zúčastnil, ale práve v tom čase bol na kúpeľnej liečbe po operácii. Predstavitelia obce na bývalého zakladajúceho riaditeľa školy nezabudli. V počte piatich ľudí ho navštívili priamo v kúpeľoch a bolo to stretnutie, na ktoré sa nezabúda.

Michal SOPIRA zomrel ako 91 ročný roku 2006 a pochovaný je v Bratislave.

Za všetko, čo pre nás Michal SOPIRA urobil, a že na Radvaň nad Laborcom nikdy nezabudol, sa základná škola s materskou školou a obecný úrad rozhodli požiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky o zapožičanie čestného názvu školy na

 

 

Čestný názov zaväzuje

 

 

V školskom roku 2006/07 uplynulo 60 rokov od zriadenia Štátnej ruskej meštianskej školy v našej obci. Riaditeľom bol menovaný Michal Sopira (26. 11. 1914), odborný učiteľ Štátnej ruskej meštianskej školy v Prešove.

            Jubileum školy sme si dôstojne pripomenuli 14. júla 2007 na veľkolepých oslavách, ktoré ešte viac ozrejmili, čo všetko táto škola pre naše mladé pokolenie urobila.

            Michal Sopira s kolektívom učiteľov a vďač-nými rodičmi pracoval vo veľmi ťažkých rokoch. Presvedčil rodičov i samotných žiakov, že škola bude zodpovedne plniť svoje poslanie vo výchovno-vyučovacom procese. Predsavzatia prvých učiteľov sa stali realitou a radvanská škola od prvých školských rokov bola vždy medzi úspešnými školami. Dobré meno školy sa prenieslo aj do súčasnej doby.

            Prvoradou úlohou Michala Sopiru bolo, od samých začiatkov jeho pôsobenia v Radvani nad Laborcom, urobiť všetko, aby škola mala novú budovu pod jednou strechou. Dva roky práce stačili, aby sa 4. mája 1958 začalo vyučovanie v nových, na tú dobu, moderných priestoroch...

            Sme radi, že aj po polstoročí naša škola patrí medzi najkrajšie školské budovy. Areál školy so zeleňou, ihriskami a oddychovými miestami je príkladom pre ďalšie školy nielen v regióne horného Zemplínu.

           Zapožičanie čestného názvu školy Michala Sopiru je správny návrh a bol schválený aj na obecnom zastupiteľstve dňa 4. 12. 2007 uznesením číslo 8/2007.

            Čestný názov nás zaväzuje k tomu, aby škola pracovala ešte lepšie, čo jej do budúcnosti iba prospeje.

 

 

Kto bol Michal Sopira

 

Pochádzal z maloroľníckej rodiny. Narodil sa 26. novembra 1914 v  Krásnom Brode. Základné vzdelanie ukončil na národnej a meštianskej škole v Krásnom Brode a v Medzilaborciach v roku 1934. Učiteľský ústav absolvoval v Prešove roku 1940. Do učiteľských služieb nastúpil na Národnú školu v Gribove. V roku 1942 sa podrobil skúške učiteľskej spôsobilosti. V tom istom roku sa oženil s Magdalénou Hudákovou, bytom v Lesnom okr. Michalovce. Po oslobodení nastúpil na školu vo Valentovciach. Po roku 1945 bol učiteľom na Štátnej ruskej meštianskej škole v Prešove, kde odbornou skúškou pre meštianske školy získal aprobáciu RUŠTINA – ZEMEPIS – DEJEPIS.

V školskom roku 1946/47 bol poverený Povereníctvom školstva a  osvety, Referátom ukrajinského školstva v Bratislave zriadiť a riadiť Štátnu ruskú meštiansku školu vo Vyšnej Radvani. Tu sa mu narodili dve deti. V roku 1948 vstúpil do KSČ, v ktorej pracoval ako člen výboru aj ako predseda. V roku 1954 bol zvolený za poslanca Krajského národného výboru v Prešove. Z rodinných dôvodov sa odsťahoval z Radvane nad Laborcom do Michaloviec, kde v rokoch 1958–1976 pracoval ako zástupca riaditeľa základnej školy. Po smrti manželky sa odsťahoval k deťom do Bratislavy, kde ešte aj v dôchodkovom veku pracoval v domovoch mládeže ako vychovávateľ. Mal na starosti aj mladých športovcov – reprezentantov.

            Michal Sopira zomrel ako 91 ročný v roku 2006 a pochovaný je v Bratislave.